Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ani nám to nie je jedno! Hniezda záchrany a štát ochraňujú deti. Otvorený list autorovi webovskej stránky www.domov.estranky.sk

27. 11. 2008

Každý zaregistroval prípad pani Zuzany Pevnej z Malej Lodiny, matky dvojičiek, ktoré boli uložené do prešovského Hniezda záchrany 12.11. 2008. Mediálny ohlas na jeden z mnohých prípadov bol značný predovšetkým preto, lebo pani Pevná sa sama dobrovoľne e-mailom prihlásila televízii Markíza a následne ostatným médiám s cieľom medializovať svoj vlastný príbeh.

Nezavolala na Linku Hniezda záchrany, ani na zverejnený telefón občianskeho združenia Šanca pre nechcených, tak ako to pred ňou urobili mnohé ženy v krízovej situácii v dôsledku nechceného tehotenstva, alebo s čerstvo narodenými deťmi. Neinformovala sa v občianskom združení Šanca pre nechcených ani anonymne e-mailom na podrobnejšie informácie v súvislosti s fungovaním Hniezd záchrany, ako sa to neraz anonymne pred nájdením detí v Hniezdach záchrany už stalo.

Občianske združenie Šanca pre nechcených víta fakt, že pani Pevná sa rozhodla k svojim dvojičkám vrátiť, tak ako sme to uvítali aj v predchádzajúcich troch prípadoch žien. Aj my pokladáme Hniezda záchrany len za krajné riešenie krízovej situácie a vždy sme tvrdili, že najlepším riešením je to, ak dieťa zostáva so svojou mamou. Preto aj v súčasnosti budujeme to, k čomu sme sa už pri vzniku hniezd zaviazali, útulok pre tehotné ženy bez strechy nad hlavou.

Áno, pani Pevná využila ochrannú lehotu matky na zmenu rozhodnutia. Ale namietame vaše nepravdivé tvrdenie, že nemocnica, či tamojší Úrad práce sociálnych vecí a rodiny jej deti „odmietajú vydať“, čím podľa vás porušujú zákon. Kompetentné úrady dodržiavajú presne novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti, ktorá legalizuje Hniezda záchrany a zabezpečuje beztrestnosť tej žene, ktorá odložila dieťa do hniezda a dodržujú aj zákonný postup sociálnej starostlivosti voči deťom z Hniezd záchrany: sociálna sestra nemocnice informuje príslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o nájdených deťoch. Úrad čaká, či sa do lehoty 6 týždňov od uloženia dieťaťa matka prihlási. Ak nie, dieťa je považované za právne voľné a je ponúknuté na adopciu prvým čakateľom v poradovníku na príslušnom sociálnom odbore úradu. Ak sa matka prihlási, sociálna sestra nemocnice ju skontaktuje so sociálnou pracovníčkou príslušného sociálneho odboru ÚPSVaR, ktoré matku poučia o ďalšom postupe, ako má požiadať súd o vrátenie detí. To sa stalo aj v prípade pani Pevnej a ona osobne mi do telefónu povedala, že je vďačná nemocnici za to, ako jej všetko „pekne vysvetlili a ako jej poradili.“  Nerozumiem teda, prečo rady, ktoré jej dali vo vašom článku dehonestujete. Čo sa týka sociálnej pomoci zo strany štátu a obce, myslím, že prípad pani Zuzany Pevnej pomáhali riešiť ako som sa dočítala http://www.korzar.sk/clanok.php3?sub=20.11.2008/90679O už dávno pred tým než deti odniesla do Hniezda záchrany a zjavne viac ako mnoho ďalších.

Napriek tomu verím, že o dvojičky bojuje úprimne v snahe naozaj s nimi zostať a starať sa o ne celý život. Verím jej slovám, ktoré mi povedala, že sa bude snažiť získať po čase aj ďalšie dve deti, ktoré dala v minulosti do detského domova. Súd  rozhodne, či mu stačia ako dôkaz na určenie materstva dokumenty, ktoré pani Pevná predložila, alebo si dožiada genetický test. Jedinou nepresnosťou v tomto prípade (či už zo strany nepresného podania nemocnice, alebo nepochopenia na strane pani Pevnej, či novinárov – to už zistiť nevieme...) je fakt, že vzniklo tvrdenie, že genetické testy „musí absolvovať“. Musí len vtedy, ak súd povie, že predložené dokumenty nestačia. V iných prípadoch vždy vtedy, ak pri dieťati neboli žiadne relevantné dokumenty (rodné listy, prepúšťacia správa z pôrodnice), a ani ich matka  dodatočne nepriniesla. V časoch keď sa falšujú rodné listy, na základe ktorých ľudia dostávajú neoprávnene prídavky na deti, ako zistila reportáž v Novinách STV zo dňa 26.11. 2008 www.stv.sk, je zvažovanie súdu o nutnosti genetických testov aj v prípade preukázaných dokumentov pochopiteľné.

Všetky tieto opatrenia sú v záujme ochrany dieťaťa, aby sa nestalo, že o dieťa sa prihlási človek, ktorý nie je jeho rodičom. Zákon nemôže byť robený na každý originálny príbeh. Musí byť tvorený systémovo. Jeho dodržiavanie nie je „krutá stupídnosť“, ako tvrdíte,  je to ochrana predovšetkým, opakujem predovšetkým, v záujme detí.  

V článku sa odvolávate na „viacerých právnikov“, ktorí potvrdzujú, že postup je nezákonný. V telefonickom rozhovore ste mi nevedeli povedať ani jedno meno „z mnohých“ právnikov. Existujú vôbec?

Jediná záležitosť, ktorá bola v tomto prípade iná, než v prípade predchádzajúcich troch žien, ktoré sa po dieťa z Hniezda záchrany vrátili je, že médiami preletela informácia o povinnosti ženy zaplatiť si genetické testy. V tomto výklad zákonov nie je zrejme jednoznačný a preto naše občianske združenie vyvolalo rokovanie s GR ÚPSVaR a Ministerstvom zdravotníctva, aby sa určil jednotný postup. Taký, aby neboli ženy, ktoré sa vrátili k deťom z hniezd postavené v dôsledku povinnosti platiť test do neriešiteľnej situácie a súčasne, aby Hniezda záchrany neboli zneužívané na iný účel, než ten, pre ktorý vznikli: na záchranu života a zdravia nechceného novorodenca. Naše občianske združenie bude presadzovať na tomto stretnutí návrh, aby ženy, ktoré preukážu hmotnú núdzu, nemuseli za test platiť.

Najprv s veľkým záujmom som začala čítať vami navrhované riešenia, ktoré ste veľkolepo nazvali „Tri nové koncepcie v starostlivosti o rodinu a dieťa“. Dočítala som ich však s veľkým zdesením.

So všetkou úctou, Vaše návrhy sú pre mňa ako ženu, matku, človeka a občana právneho štátu, ktorým Slovensko našťastie je, absolútne neprijateľné, scestné až nebezpečné.

Ako inak chápať váš návrh „umožniť rodičom aj dobrovoľne a bez akýchkoľvek formalít a v prípade voľných miest aj okamžite umiestniť deti v krízových centrách, detských domovoch a podobne a to aj na čas kratší ako 24 hodín“ , alebo „propagovať a legislatívne upraviť možnosť legálneho opustenia dieťaťa aj krátko po pôrode aj po niekoľkých týždňoch pri garantovanej možnosti sa k dieťaťu vrátiť“. Za rovnaký nezmysel až nemravnosť považujem váš návrh, aby rodičia, ktorí sa starajú o vlastné deti dostávali od štátu (okrem prídavkov na deti, na ktoré majú nárok) rovnaké peniaze ako dostávajú opatrovníci za to, že sa starajú o opustené deti. 

Mala som úprimný záujem dozvedieť sa, či názory, ktoré sú na tomto webe zastupuje nejaká skupina občanov, či odborníkov v danej oblasti. Na moju otázku koho vaša webstránka zastupuje ste, mi do telefónu  povedali, že váš web navštevuje veľká skupina občanov, aby som bola presná „mnoho vysokoškolákov“ – ale na webe nie sú takmer žiadne ohlasy, hoci tam máte vyrobenú tabuľku s technicky nepreukázateľnou návštevnosťou celkom 216 čitateľov. Nenašla som ich na webe. Na ďalšiu otázku, s akými odbornými garantmi spolupracujete pri tvorení „koncepcií“ ste spomenuli veľa právnikov, ktorí ako tvrdíte chcú zostať v anonymite. Z uvádzaných dôvodov som presvedčená, že tvorcom i šíriteľom týchto názorov ste len vy sám, na čo máte samozrejme právo. Bolo by však férové, keby ste sa pod svoje názory podpísali a uvádzaním množného čísla nevytvárali dojem, že zastupujete väčšiu skupinu občanov.

V telefonickom rozhovore ste ma vyzvali k diskusii. Som otvorená vecnej a kompetentnej diskusii, najmä ak jej cieľom je reálna pomoc rodinám, ženám a deťom v kríze (čo denne v našom občianskom združení robíme a reagujeme na každý podnet a telefonát) a ak je jej ambíciou aj systémové a legislatívne zakotvenie dobrých riešení pre ľudí v núdzi.

Obávam sa však, že ďalšia diskusia pri vašich niektorých pre mňa neprijateľných názorov je neefektívna. Presvedčila ma predovšetkým vaša odpoveď na otázku: prečo si myslíte, že je prešovské hniezdo záchrany nebezpečné? Vaša odpoveď znela: „ ....lebo bezpečnejšie než prešovské Hniezdo záchrany je priviazať dieťa o koľajnice.“

K tomu už nemám čo dodať.

Iba ak výzvu pre ostatných súdnych čitateľov, aby sa pripojili k tomuto otvorenému listu.

Anna Ghannamová, občianske združenie Šanca pre nechcených

Anna Ghannamová

prezidentka o.z. Šanca pre nechcených

0903/ 903 298

gann@centrum.sk

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

All internet will be CRASHED with XEvil!?

(MashaInalf, 14. 12. 2017 3:20)

This message is posted here using XRumer + XEvil 4.0

XEvil 4.0 is a revolutionary application that can solve almost any anti-botnet protection.
Captcha Recognition Google (ReCaptcha-1, ReCaptcha-2), Facebook, BING, Hotmail, Yahoo,
Yandex, VKontakte, Captcha Com - and over 8.4 million other types!

You read this - it means it works! ;)
Details on the official website of XEvil.Net, there is a free demo version.

Check YouTube video "XEvil ReCaptcha2"

Toto nie je stránka A. Ghannamovej

(Karol Nagy, 30. 7. 2009 12:05)

Vazeny pan Masiar,

zrejme sa obraciate na Annu Ghannamovú, prezidentku o.z. Šanca pre nechcených, 0903/ 903 298, ann@centrum.sk. Toto však nie je jej stránka a pochybujem, že by si Vašu správu prečítala.

Okrem uvedených kontaktov na ňu, nájdete ďaľšie na stránke http://www.naruczachrany.sk . Ide o druhý projekt spomenutého občianskeho združenia. Kým prvý - hniezda záchrany poskytujú "pobyt" len na cca 10 minút, dokedy príde sestra z pôrodnického oddelenia a prevezme dieťatko, druhé - Náruč záchrany v Bratislave poskytne bývanie siedmym matkám s deťmi. Poplatok pre jednu matku a jedno dieťa je 30€ mesačne + 20€ mesačne kaucia, ktorá sa po odchode vracia v celej výške pokiaľ bývajúca nespôsobí žiadnu škodu. Naviac, klientka tohto domova pomáha aj pri jeho prevádzke a pri starostlivosti o seniorov, ktorí tam bývajú tiež.

Okrem tohto zariadenia je mi známe v Bratislave jediné lacnejšie a to Domov matky Terezy v Petržalke, Rovniankova 10, 851 02 Bratislava Petržalka, tel.: 02/ 638 107 54

Kompletnejšia, ale nie kompletná informácia je na adrese: http://www.domov.estranky.sk/clanky/domovy-pre-matky-s-detmi/adresar-domovy

Vážený pán Masiar, iste Vám je jasné, že v spomínaných zariadeniach v Bratislave je iste veľký poradovník na voľné miesta. Vo Vašom príbehu je však zjavné, že Vám viac ako iným ide o čas. Predpokladám, že starostlivosť Vášho dieťaťa rodičmi Vašej snúbenky je zatiaľ mimo úradov. Ak sú, ako píšete obaja alkoholikmi, môže sa stať, že pri prvej príležitosti im dieťa odnímu a dajú do detského domova, skadiaľ ho dostanete už oveľa ťažšie než od starých rodičov, kde sú neoficiálne. Radil by som Vám preto, aby ste sa aspoň na 2-3 roky pokúsili riešiť Vašu situáciu aj mimo Bratislavu. Ak nemáte non stop internet ani telefón, aspoň v jednej zo sietí, skúsil by som Vám v tomto pomôcť.

POMOC

(pavol masar, 30. 7. 2009 9:02)

Vazena pani,chcel by som sa len opytat ci existuje nejake hniezdo zachrany kde by priali moju snubenku.nachadza sa totizto vo vaznej situaci.rodicia alkoholici ju vyhodili z domu a jej 7mesacneho syna si nechali pri sebe.ona by si ho aj zobrala so sebou,lenzen nema kam.momenalne byvame kde sa da.ja si hladam zamestnanie,aby som zaplatil ubytovnu,ale marne.prosim vas teda ak by ste bola taka dobra a laskava a zistla mi nejake byvanie tu v ba aspon docastne,kde by ju priali aj bez financnej pomoci.dakujem vam velmi pekne aj za precitanie.chcel by som vas poprosit key ste boli taka dobra a ozvala sa na moje mobilne cislo 0910332632.DAKUJEM VAM ZA CO SKORU ODPOVED

Klamárka Anna Ghannamová

(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 27. 11. 2008 8:52)

Okamžite po prijatí otvoreného listu od pani prezidentky hniezd záchrany a riaditeľky komunikácie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ktorý mi poslala včera 26. 11. o 20:21 som jej napísal nižšie pripnutý list. Hoci sme potom ešte komunikovali a navrhovala mi aj osobné stretnutie na konferencii "Bioetické konflikty , ...", zajtra, 28. 11. na Katolíckej univerzite v Ružomberku, za to sfalšovanie môjho údajného citátu sa mi ešte neospravedlnila. Preto tento list pripájam sem. Ostatným len pripájam: Pokiaľ by sa nedalo správanie osoby na takých dôležitých postoch, aké boli pani Ghannamovej zverené vysvetliť jej emotívnosťou, musím všetkých varovať, aby s touto osobou nehovorili bez diktafónu alebo telefónneho záznamníka:

Pani Ghannamová,

len aby som sa vedel rozhodnúť, či mi vôbec stojí za to sa s Vami
stretnúť osobne aj inde ako na súde, ak to bude nevyhnutné. Ako
novinárka, dokážete si uvedomiť, čo to znamená, keď o mne verejne
rozširujete, že vraj:

"Obávam sa však, že ďalšia diskusia pri vašich niektorých pre mňa
neprijateľných názorov je neefektívna. Presvedčila ma predovšetkým
vaša odpoveď na otázku: prečo si myslíte, že je prešovské hniezdo
záchrany nebezpečné? Vaša odpoveď znela: „ ....lebo bezpečnejšie než
prešovské Hniezdo záchrany je priviazať dieťa o koľajnice."

Keď ja som Vám nehovoril nič iné, než to, prakticky všetky miesta na
svete, okrem prešovského hniezda záchrany sú po nájdení (zdravého)
dieťaťa preň bezpečnejšie? Že aj keby dieťa priviazali o koľajnice,
ale vo chvíli, keď dieťa nájdu a odviažu, je vždy v bezpečí, čo sa
nedá povedať o vašom hniezde záchrany? Aj keď chápem a chápal som vaše zdesenie, keď ste sa ma pýtali, či podľa mňa je bezpečnejšie, keď
dieťa priviažu o koľajnice a vlak ho rozseká, ale veď som Vám hned len
zopakoval to, že moja veta platí len o prípadoch kedy sa dieťa nájde a
kedy ho vždy vydajú matke, pokiaľ nie sú vážne pochybnosti o tom, že
tou matkou je! Ze pod nebezpečím nemám na mysli nebezpečie života, ale nebezpečie straty jeho práv a práv jeho matky. Na čo ste mi sama
povedali, že Vám to jasné je, aj každému, kto si prečíta môj článok,
ale vraj to nemusí byť jasné tomu, kto si prečíta len titulok.

Buďte taká láskavá a uveďte aspoň tú časť, kde ma citujete na správnu
mieru. Viete o tom, že existujú aj telefónne záznamníky?